Biliardová história a súčasnosť

Hru, ktorú bežne sledujeme na športových televíznych kanáloch, hrávali králi, prezidenti, ale aj bežní ľudia. Kto v sebe objaví talent a má ambície v biliarde vyniknúť, má dnes na Slovensku možnosť priblížiť sa úrovni svetových hráčov, no stále platí, že za svetom riadne zaostávame.

Biliard sa vyvinul z trávovej hry kriket hranej v 15. storočí v severnej Európe a vo Francúzsku. Hra sa presunula do interiéru a hrala sa na drevených stoloch pokrytých zeleným plátnom pripomínajúcim trávu. Do gúľ sa udieralo drevenými palicami nazývanými „maces“, čo znamená žezlo. Termín biliard je odvodený z francúzskeho slova „billiart“, jednej z drevených palíc alebo od „bille“, čo znamená guľa. Spočiatku sa hralo s dvoma guľami na stole so šiestimi dierami s bránkami podobne ako v krikete. V 18. storočí bránky postupne vymizli a zostali len diery a gule. V roku 1600 sa hra objavila aj v Shakespearovej hre António a Kleopatra a o sedemdesiatpäť rokov neskôr vznikla prvá kniha s pravidlami.

Tágo sa vyvinulo až po čase a dlho ho smeli používať jedine muži, ženy museli používať „žezlo“, lebo častejšie trhali plátno. Dominantnou biliardovou hrou v Anglicku okolo roku 1770 až do roku 1920 bol tzv. anglický biliard, hraný s troma guľami a šiestimi jamkami na veľkom obdĺžnikovom stole. Anglický biliard je dnes známy ako snooker.

Talent, šťastie a trpezlivosť s biliardom

 S biliardom asi každý začína v krčme, so žetónovými stolmi. No hráči, ktorí v sebe objavia nadanie na tento šport, sa presúvajú do herní alebo klubov, kde už je úroveň stolov vyššia. Ak hre prídete na chuť, po čase zistíte, že potrebujete vlastné tágo, lebo to, ktoré ste si obľúbili, nemusí byť vždy voľné. Čo ešte potrebujete na biliard? Istú dávku talentu, šťastia ako v každom športe a veľa trpezlivosti. Oficiálny čas na každý strk je 45 sekúnd, partia sa však môže ťahať aj veľmi dlho. Takisto musíte pravidelne každý deň dve - tri hodiny päťkrát do týždňa trénovať. Trénovať neznamená ísť si zahrať s kamarátom o kávu či o päť eur, ale venovať sa špeciálnym trénovacím pozíciám, ktoré vám pripraví tréner, alebo ich nájdete na internete. Ak zanedbáte tréning, vyjdete z cviku.

Relax pri biliarde

 Biliard sa už stal olympijským športom, aj keď stále čaká na svoje zaradenie na olympiádu. Každé mesto nad tridsaťtisíc obyvateľov by podľa Tomáša Legerského malo mať vlastnú herňu s minimálne šiestimi stolmi, takéto herne sú však u nás iba štyri – v Bratislave, Ružomberku, Nitre a v Trenčíne. A čo je na biliarde fascinujúce? Pre Tomáša Legerského, ktorý ho hrá už trinásty rok, je to predovšetkým neskutočný relax popri každodenných povinnostiach. „Fascinuje ma tiež potreba presnosti, dokonalého sústredenia a hlavne spoľahnutia sa na seba samého. Za neúspech klubu v ligovej súťaži samozrejme nesie bremeno viny celý klub, ale na turnajoch jednotlivcov, čo si pokazím, to nevyhrám. Čo si zahrám dobre, to vyhrám. Ak mám svoj deň, úspech je len môj a dokážem si ho vychutnať. Keď si to pokazím sám, sám sebe musím spytovať svedomie a poučiť sa z chýb, nemôžem to vyčítať nikomu inému. To sa mne na biliarde páči absolútne najviac.“

K najlepším svetovým hráčom patria Nemci Oliver Ortman a Ralf Fouquet, Američan Earl Trickland, alebo z filipínskej komunity sú to Francesco Pustmante, Ronny Alcano a Efren Reyefs. Základné členenie biliardu je na snooker, pool a karambol. Snooker je to, čo môžeme často vidieť napríklad na televíznej stanici Eurosport. „To sú tí uhladení páni v košieľkach, vestičkách, ktorí hrajú s mnohými červenými guľami a niekoľkými farebnými,“ vraví Tomáš Legerský. Ďalej sa hráva pool, čiže klasický biliard, ktorý sa hrá aj na Slovensku, a napokon je to karambol, ktorý mnohí považujú za gulečník. Ten sa hrá bez dier. Karambol sa hrá prevažne s troma guľami a pointa je, že guľou, ktorou hráte, musíte trafiť ostatné dve, čím získavate jeden bod.

Alex "Hurricane" Higgins  /viď obrázok/je vyslúžilým biliardovým profesionálom a dvojnásobným svetovým šampiónom. Preslávil sa okrem iného aj tým, že počas turnajov rád
pil aj fajčil. Na kvalitu hry to však nemalo vplyv, ale na jeho zdravie áno.

Farba peňazí (Colour of Money, 1986) je športová dráma z biliardového prostredia,
v ktorej si vo vedľajších postavách zahrali najväčšie biliardové esá osemdesiatych
rokov. Film je voľným pokračovaním podobného filmu z roku 1961 Hazardný hráč
(The Hustler), v ktorom si tiež zahral ešte mladý Paul Newman /viď obrázok/

Zdroj : www.zena.sme.sk